Ako som sa po daromnici netúlal a na Hrad hričovský sa vyškriabal

Dostať sa zo Žiliny na Hričovský hrad, to veru nie je kumšt, na to netreba mať ženský vtip. Stačí nasadnúť na autobusovej stanici na linku smerom do Bytče, ale treba si dávať pozor, aby išla po ľavom brehu Váhu. A potom už len vystúpiť v Hričovskom Podhradí. Odtiaľ vedie červená značka na zrúcaniny hradu vo výške 564 metrov nad morom, čo je prevýšenie voľajakých 200 metrov.

Ani to nebolelo.

Počasie bolo mrazivé, veď aj bol koniec októbra, no napriek tomu sa slniečko usilovne opieralo do hradných múrov.

Až som v rozpakoch, lebo neviem, o čom mám viac písať.

Azda napíšem len toľko, že som sa na hrad vybral až neskoro poobede.

Takže slniečko sa už lúčilo a veselo si zapadalo.

A mne neostávalo než sa rozlúčiť s hradom tiež.

Musel som urobiť to, čo štandardne nerobím – vrátiť sa nazad tou istou cestou.

Ale než sa na to podujmem, ešte jeden záber.

Lesom som scupital dole do Hričovského Podhradia.

Keď som zišiel dole na zastávku čakať autobus, dedinu už prikryla nepreniknuteľná tma.

Design a site like this with WordPress.com
Začíname
search previous next tag category expand menu location phone mail time cart zoom edit close