Keď som bol malý, tak som rád čítaval rozprávky. Jedna z mojich obľúbených rozprávkových kníh bola aj Poklad nad všetky poklady od Antona Habovštiaka. A vidí sa mi, že práve v tejto knižke sa ktosi vyšplhal na Minčol. Takže keď som sa dozvedel, že neďaleko od nášho domu je Minčol, vravím otcovi: “Poďme na Minčol!”
A on nato: “Prečo?”
“No lebo som o ňom čítal v rozprávkovej knihe od Antona Habovštiaka.”
“A si si istý, že to je ten istý Minčol?”
Aha. Minčolov je na Slovensku, ako som zistil, plná riť požehnane. Len na Orave sú tri, potom ten náš (malofatranský), jeden vo Veľkej Fatre, jeden na východe a jeden ešte viac na východ od neho.
No nevadí. Minčol ako Minčol. Nebudem prvý ani posledný, čo sa hrdil výstupom na nesprávny vrch. Tak som zbalil fotra, nasadli sme na autobus do Turia a šup-šup žltou značkou hore Tursku dolinou.
Popri Turskom potoku.
Bol koniec októbra, čiže jeseň v plnom prúde.
Počasie jedna báseň.
Príroda len tak hrala farbami.
Spočiatku sa hore údolím vinie cesta, po ktorej by aj autobus prešiel.
Po ceste sme narazili na podivuhodné stromy.
Zanedlho sa lesná cesta skončila a prešli sme na turistický chodníček.
Hoci babie leto sa dávno skončilo, lúče slniečka presvitajúce cez stromy stále príjemne hriali.
Ako sme postupovali vyššie, listnatý (bukový) les prechádzal cez zmiešaný do ihličnatého so smrekami, jedľami a kde-tu aj osamelou borovicou.
Čoskoro sa nám otvorili výhľady na Žilinskú kotlinu.
spolu s Javorinou, na vrchu ktorej sa nachádza Pamätník víťazstva I. čs. armádneho zboru v 2. svetovej vojne.
Konečne na vrchole!
Po krátkom odpočinku sme sa vybrali červenou značkou po hrebeni na juh. Stromy nás neprestávali udivovať.
Turistická trasa prechádzala z lesa na horské lúky…
…a zo strání sa zase skryla medzi ihličnatcami.
Až natoľko, že som musel do mapy nahliadnuť.
Žeby sme zase zablúdili, nedá sa povedať, veď sa dalo ísť len… hore.
Blížili sme sa ku Krížave, kopcu aj vysielaču.
Ešte nás však čakal jeden les háj s prečudesnými stromami.
Čoskoro sme dorazili na Krížavu, ktorejto svetská sláva skutočne vyplýva len z tej červenobielej tyče.
No a odtiaľto nám už len neostávalo nič iné, len sa otočiť na zelenou značkou zísť do späť Turia.
Это всё.
fiktivny.travel.blog 