O tom, ako som Kotlebovcov predbehol a Malý, ako aj Veľký Fatranský Kriváň pokoril

Jedného dňa som sa zobudil a takto zauvažoval:

‘Tomáš, veď to nie je možné. Sedíš tu na riti, v Žiline, a ešte furt si na Kriváni nebol!’

‘To je všetko síce pekné,’ pomsylel som si, ‘ale drahô. Komu by sa chcelo za lístek do Tatier platiť?’

No ale je tu ešte Kriváň iný. Taký Fatranský. Vlastne sú dva. Malý a Veľký. Našťastie, Malý je menší ako Veľký. Prečo ‘našťastie’? No lebo tu zostala zachovaná logika, hoci teda ono ak by som mal povedať pravdu, aj v Tatrách je Malý Kriváň, až 2335 metrov vysoký, omnoho väčší ako Veľký Kriváň v Malej Fatre, ale zato aspoň menší ako Kriváň vo Vysokých Tatrách.

A kde teda logika zachovaná nie je?

Tak už len pri samotnej Malej Fatre, ktorá je… väčšia ako Veľká. To jest ak meriam podľa výšky najvyššieho vrchu, ktorým je v Malej Fatre práve onen vyššieuvedený Veľký Kriváň a vo Veľkej Fatre o dobrých sto metrov nižší Ostredok. Lenže Ostredok je aj v Malej Fatre. A aj v Nízkych Tatrách. A to dokonca dva! A dva sú podobne aj vo Vysokých Tatrách. To máme Ostredkov viac ako Kriváňov?

Zase ono keď sa to vezme podľa rozlohy, potom vskutku Veľká Fatra z porovnania s Malou Fatrou vzíde ako väčšia so svojimi 784 km² oproti 549 km² pre Fatru Malú. Ale zase som sa zamotal, ako už je mne pomerne charakteristické.

Vybral som sa teda jedného krásneho dňa, veď, prepánajána, tie vrchy vidím za svojím oknom. Teda nie tak celkom, za svojím oknom vidím Krížavu a tú od Malého (a Veľkého) Fatranského Kriváňa z orografického aspektu oddeľujú meandre epigenézy Váhu. Ale možno vidím aj Malý Fatranský Kriváň, ktovie, ani srnka netuší. Každopádne však vidím vyše kilometra vysoký Polom, aj s jeho Pamätníkom víťazstva I. čs. armádneho zboru na počesť tuhých bojov v druhej svetovej vojne. Polom je jeden z troch vrchov obklopujúcich Žilinu, spolu so Straníkom (z ktorého sa spúšťajú rogalisti paraglajdisti) a Dubňom, z ktorého sa zase dajú sledovať zápasy MŠK Žilina na príznačne pomenovanom Štadióne pod Dubňom, a to za predpokladu, že si prinesieš ohromný ďalekohľad.

Už ani presne neviem, kde som začal, musím sa pozrieť na mapu na hiking.sk.

Aha!

Vidí sa mi, že som išiel vlakom do Vrútok, ale nie do ich osobnej stanice, lež nákladnej. Odtiaľ sa dá prekročiť most do Turčianskych Kľačian a stade po zelenej značke vystúpať hore Repišskou dolinou popod chatu na Kľačianskej Magure a cez Sedlo pod Suchým až na Suchý.

Lenže, ako by moja mama povedala, dôležité je, kedy k tomu došlo. Dátumovo to teda môžeme zasadiť do, ja zemrem, neserte ma, 18. septembra 2011? To už tak dávno?? Desať rokov dozadu??? To už som fakt taký starý cap????

Čo si však pamätám, bolo stúpanie. Strmé, zdanlivo nekonečné, ale v konečnom dôsledku nie dlhé.

Ako som vyššie stúpal, teplota klesala čoraz hlbšie pod 20 stupňov.

Tak vysoko už stromy nerastú.

Konečne na vrchu!

A po stúpaní ako sladká odmena výhľady:

A tiež si pamätám trávu, ktorá viala v silnom vetre.

Trávnaté lúky.

Stráne.

Zrázy a úšusty.

Skrátka klasická scenéria Malej Fatry:

Tak, a tu je Malý Fatranský Kriváň:

Veľký Kriváň nemám; netuším prečo.

Naspäť som sa vracal opäť po hrebeni cez Malý Fatranský Kriváň a Suchý.

Lenže zo Suchého som potom nezostupoval ďalej na juh smerom k Martinu, odkiaľ som prišiel, ale pokračoval som po červenej na západ cez Javorinu, chatu pod Suchým a Starhrad až na železničnú stanicu Strečno (hoci teoreticky ide o Nezbudskú Lúčku).

Nerozumiem ale prečo nemám zábery zo Starhradu? Ja viem, že som na Starhrade bol už niekoľkokrát, a to doteraz nemám ani jednu fotku odtiaľ? Ešte Strečno pochopím, tam sa platí, ale Starhrad? Veď na tomto výlete som so sebou fotoaparát mal!

No čo už, taký je život.