Na ďalší deň sme sa rozhodli vybrať do Revúcej, ja ako v tom vtipe po trati.

Revúca je železnicou od Muráňa vzdialená necelých 9 km s medzistanicou Muránska Dlhá Lúka. Vybral som sa pomerne skoro ráno, lebo slniečko sľubovalo veselo pražiť. Ako vidno, trať veselo zarastá po celej dĺžke.

Na nektorých miestach som dokonca naďabil na kvietočky medzi podvalmi.

Železničná stanica v Revúcej pôsobila podobne tichým, opusteným dojmom.

O Revúcej viem akurátr toľko, že tam bolo prvé gymnázium s vyučovacím jazykom slovenským.

A ešte, že je to rodisko kapitána Danka. Dočítal som sa však, že pomimo kontroverzného ex-predsedu parlamentu bolo toto mestečko pôsobiskom historika a etnografa Samuela Reussa, kde vychoval dvoch synov-literátov Ľudovíta a Gustáva a narodila sa tu tiež spisovateľka Oľga Textorisová či veliteľ povstaleckej armády v SNP Rudolf Viest. Okrem nich je tu ešte pochovaný básnik Bystrík Muránsky.
So slovenským gymnáziom, ktoré, mimochodom, fungovalo iba 12 rokov (1862-1874), sú spájané osobnosti ako August Horislav Škultéty, Samuel Ormis, Július Botto, Štefan Marko Daxner, Ján Francisci-Rimavský, či Ivan Branislav Zoch.

Ako študent tu zase školské lavice draloravský rodák Martin Kukučín, ako si o tom, ostatne, môžeme prečítať v jeho diele:
Revúca! Kto vysloví tvoje meno, a zostal by pri tom chladným? Málokto. Je alebo tvojím ctiteľom, a tu stará rana zakrváca — tvoja padlá sláva mu zíde na um; alebo je tvojím nepriateľom, a tu vybĺkne ešte zabudnutý oheň hnevu a zášti spod hrubého povlaku popola. Ani ja nemôžem byť proti tebe chladným. Poschodia mi na um pôžitky, ktoré si plnou rukou rozsýpala. Pekná Zdychavianka a Muránka, kde sme sa kúpavali a po kúpeli boli zasvätení do pôžitkov i účinkov svetoznámej rastliny, zvanej Nicotiana tabacum! Skalka, pod ktorou sa ohník kladával a piekli šúľky kukurice, ktoré nám tvoje polia dávali. Kúpeľ, kde sa tak dobre hrávalo v kolky a strieľalo do cieľa v deň majálesu. Hora so záhradami, ktoré i nám poskytli aspoň paberky ovociny. Maše, kde sa tak krásne vypaľovali borievkové palice vo vypustenej tekutej, vriacej troske; kde sa tak na mäkko pekávali krumple v horúcom popole. ,Lúky‘, na ktorých sa do Ďura hrávalo v longu, cez zimu behalo na želiezkach po zamrznutej rovine. Cmiter, pod ktorým sa od prvej jari až do pozdnej jesene hrávalo v piskor. Námestie, kde sa viedli pravé snehové boje medzi ,dymnaziou‘ a bodrou priemyselnou mládežou. Zelený štvrtok, keď sa statok po prvý raz vyhnal na pašu a my zadarmo boli svedkami dlhých potýčok mestských býkov. A pani Ďurmanka, ktorá pekávala tak chutné ,lángoše‘, ,vakaróvy‘, a varievala strojné ,guľky‘, obliate výtečným kyseľom!
A čo všetko ešte dalo by sa napísať k zvelebeniu tvojho chýru! Veru dalo, keby to len vedel rad-radom všetko pekne vyrátať. Naozaj, bojím sa, že mnohý, ktorého si počas štúdií k teplému srdcu privinula, odhodí môj bledý opis s nevôľou. Už napríklad len tie guľky revúcke! Jak sucho som ich tu odbavil, kdežto ony tak hladko kĺzali sa dolu hrdlom! A ten kyseľ, čo bol na nich! Že je niečo dobrého, samé muchy dokazujú. Vzdor tomu, že vedia, ako musia zahynúť, hádžu sa doň. Utopia sa vďačne, len keď im je daná príležitosť v kyseli si pohovieť. A sú ešte veselé, čo i pieseň ukazuje: ,Chlapci, buďme veselí ako mucha v kyseli…‘
Martin Kukučín: Úvod k vakáciám
A ako vyzerá Revúca teraz?
Ako každé iné slovenské mestečko, nájdu sa tu kostoly obklopené panelákmi. Ponajprv ten katolícky sv. Vavrinca. Ide o neskorogotickú jednoloďovú stavbu s obranným múrom pôvodne z 15. storočia, neskôr však prestavanú v renesančnom, resp. neogotickom slohu.

Potom je tu kostol evanjelický, takisto jednoloďový, avšak podstatne novší, a síce zo záveru 18. storočia.

Ako v každom meste, ani tu nesmie chýbať Mestský úrad, dvojpodlažná klasicistická stavba pôdorysu do “U” (s jedným traktom mierne dlhším ako druhým) s podkrovím z roku 1809.

Naproti cez cestu sa nachádza apartmánový dom, ktorý v súčasnosti slúži Slovenskej Sporiteľni.

No a výpočet historických budov ukončím miestnou redutou, resp. niekdajším hostincom Kohút.

Ide, ako inak, o dvojpodlažnú neoklasicistickú budovu z polovice 19. storočia s pôdorysom do tvaru “U”, resp. “€”, ak budeme počítať aj priečelie s výrazne vystúpeným rizalitom.
